Sen je krehká predzvesť nápadu,
lebo blúdi podľa náhody.
A my, hladní, zjeme návnadu
komukoľvek, čo ju nahodí.
Krehké sú aj vety ukryté,
hoci sú vraj iba kópia
predstáv hlavy, mysle zložitej,
keď sa môj svet o tvoj rozbíja.
Slová možno vráti ozvena,
medzi rečou pridá vlastný zvuk.
Možno si len v tieni odená,
v tieni nežných, ale cudzích rúk.
Možno sme len malé ostrovy,
posielame správy vo fľaši.
Kto ju nájde, toho osloví
tichou prosbou, nech čas opráši.
Asi radšej treba streliť šíp
s vierou, že sa prosby naplnia.
Možno by si bola, nebyť chýb,
bližšie dňu a jeho poludniam.