Nech nebesá nebesnia (n)

Ako muž mladý
chcel som sám riadiť
celú zem,
mocnými údmi
kráčať pred ľuďmi.
Nelužem.

Vždy to tak býva,
netrpezlivá
duša je,
v duchu si preto
partičku s čertom
zaprajem.

Satan dnes asi
z rukáva tasí
žolíka,
lebo mi riekol,
že nech na peklo
privykám.

Neviem, či vyhrám,
s diablom je výhra
neistá.
Požičiam od nich
tridsať strieborných
za Krista.

Rehotom hrom znie,
zasmial sa hrozne,
beštia.
Troma šestkami
moje dve dámy
prebíja.

Čakám čo bude,
vrážam do hrude
kopiju,
zlé skutky ale
človeka stále
prežijú.

Odvtedy musím
kalichy brúsiť
omšové,
s pocitom bázne
vyrývať kázne
v olove.

Obety, dary,
dym na oltári,
víno, krv,
čierny šat bláznov,
v duši len prázdno
ako prv.

2 x komentované:

Anonymný povedal(a)...

Tak z tejto básne mám zimomriavky...
nina

Anonymný povedal(a)...

..not me..