Hudba sfér (n)

Povoľne tíchne noc, pomaly svitá,
spánok má správny zvuk, okolie ladí,
len čašu výčitiek do ruky chytám
brúsenú vesmírnym hviezdoradím.

Pamäť je macocha, spomienky bolia,
anjel si nadránom páperie perie,
keď dopral, pohár mi doplna dolial,
vraj s nebom bojuje o prímerie.

Ďakujem, krásny môj, privykám blenu,
ktorý sa rozvláčne po žilách blíži.
Namiesto ikony prekvapím scénu
myšlienkou pribitou na prázdnom kríži.

Pri chuti vesmírov nežiadam zľavu.
Kozmickí čašníci nalejú plnú.
Hudba sfér v kúte hrá do ucha davu,
dirigent vyskočil na parket splnu.

Všetko je naopak, opona stojí,
réžia pripraví špagáty sveta,
prichádza nový deň ako duch v stroji,
z postele vyskočí marioneta.