Sen je krehká predzvesť nápadu,
lebo blúdi podľa náhody.
A my, hladní, zjeme návnadu
komukoľvek, čo ju nahodí.
Krehké sú aj vety ukryté,
hoci sú vraj iba kópia
predstáv hlavy, mysle zložitej,
keď sa môj svet o tvoj rozbíja.
Slová možno vráti ozvena,
medzi rečou pridá vlastný zvuk.
Možno si len v tieni odená,
v tieni nežných, ale cudzích rúk.
Možno sme len malé ostrovy,
posielame správy vo fľaši.
Kto ju nájde, toho osloví
tichou prosbou, nech čas opráši.
Asi radšej treba streliť šíp
s vierou, že sa prosby naplnia.
Možno by si bola, nebyť chýb,
bližšie dňu a jeho poludniam.
lebo blúdi podľa náhody.
A my, hladní, zjeme návnadu
komukoľvek, čo ju nahodí.
Krehké sú aj vety ukryté,
hoci sú vraj iba kópia
predstáv hlavy, mysle zložitej,
keď sa môj svet o tvoj rozbíja.
Slová možno vráti ozvena,
medzi rečou pridá vlastný zvuk.
Možno si len v tieni odená,
v tieni nežných, ale cudzích rúk.
Možno sme len malé ostrovy,
posielame správy vo fľaši.
Kto ju nájde, toho osloví
tichou prosbou, nech čas opráši.
Asi radšej treba streliť šíp
s vierou, že sa prosby naplnia.
Možno by si bola, nebyť chýb,
bližšie dňu a jeho poludniam.
4 x komentované:
Krásna báseň. Aj keď som musela rozmýšľať asi minútu, kým ma napadlo, čo by posledné dva verše mohli znamenať. :)
Som rada, že píšeš.
Ave
Hmm, a čo si myslíš, že posledné dva verše znamenajú?
;)
Mňa by celkom zaujímalo, čo si myslíš Ty. Čo tým teda vravíš Ty, básnik, čo to napísal.
Ja vlastne neviem, ani teraz. Rozmýšľala som a rozmýšľala a chcela prísť aspoň na niečo, na hocičo, aspoň na nejakú domnienku, aby to malo pre mňa taký význam a hotovo.
Zavrela som okno s tým, že poludnie dňa, to je taká rýdza predstava dňa. To je to, keď si predstavím deň, nie je to ani ráno, ani poobedie, ale poludie. Jasné. Bezproblémové. Potom som si predstavila noc a rozmýšľala, čo pre Teba znamená noc, a čo pre Teba znamená deň, a že to asi bude iné, ako to, aký význam tomu prikladám ja, a že preto som z toho mimo. Hm... poludnie, to je taká jasná časť dňa. Tak možno, keby sa človek nezdráhal konať v pravý čas a správnym spôsobom, tak by boli veci inak. Vari jasnejšie. A lepšie.
Inak sa mi páči ten výrok, deň a jeho poludnia. Deň má asi poludnie len jedno, ale to je fuk. Asi práve preto ma to fascinuje.
To je najobsiahlejší komentár, ktorý mi ktokoľvek napísal, Aventerra.
Ja som už svoje uviedol v básni. Síce pomocou rozličných skratiek, ale predsa.
Ale deň má toľko poludní (v zmysle ako si napísala), koľko si vie predstaviť. Alebo žiadne.
Nebyť chýb, nebyť chýb. Mojich chýb. Ako človek dokáže človeku vytvoriť v dni aj niekoľko poludní. Alebo žiadne.
Zverejnenie komentára