Solveigina pieseň (n)

Tajne píšeš rozmarnú vetu za vetou,
vetu za vetou,
za vetou
trápiac riadky bolestne tichých blanketov,
tichých blanketov,
blanketov.
Nechcem slová, konečne prezdaď koľko rán,
prezraď koľko rán,
koľko rán
musím sama vyčkávať srdcom dokorán,
srdcom dokorán,
dokorán.

Možno prídeš nakoniec, zaspíš v náruči,
zaspíš v náruči,
v náruči,
ktorá tvoje čakanie mojim ozvučí,
mojim ozvučí,
ozvučí.
Nehostinné chodníky láska vyrovná,
láska vyrovná,
vyrovná,
budeš môj cár, ja budem tvoja cárovná,
tvoja cárovná,
cárovná.

4 x komentované:

Blueska povedal(a)...

netradičná forma, a aká krásna, krásna, krásna ;o)

MartHeen povedal(a)...

Skús toto:
http://www.youtube.com/watch?v=aU0WNE14RAY&feature=related

Coy povedal(a)...

Je to nadherne, ked som to citala, pocula som to ako piesen.

FanaticGay povedal(a)...

mne sa toto velmi paci ale som taky prvoplanovy a strasne sa mi chce aby posledne slove nebolo cárovná ale čarovná. Ale to je asi len ten moj sladky zaklad.