V perine zabalenú
ako zem v januári,
čo čaká na kvet jari,
ľúbil som cudziu ženu.
Pod lemom zlatej krajky
plachtovia hviezdnej noci
blúdili veční chodci
oproti znenazdajky.
Ľúbil som cudziu ženu
pred chvíľou nepoznanú,
stigmami môjho klanu,
od bozkov opálenú.
Dýcham dych cudzej dcéry,
slnko je stále chladné,
keď ráno ku nám vpadne,
za oknom zúbky cerí.
Pod lemom krivky dúhy,
meníme tváre oblúd
Po zemi, kde je osud
ťaháme vlastné pluhy.
Ľúbil som cudzie ženy,
balady večných stálic...
Nakoniec sme sa stali
naveky odcudzení.
ako zem v januári,
čo čaká na kvet jari,
ľúbil som cudziu ženu.
Pod lemom zlatej krajky
plachtovia hviezdnej noci
blúdili veční chodci
oproti znenazdajky.
Ľúbil som cudziu ženu
pred chvíľou nepoznanú,
stigmami môjho klanu,
od bozkov opálenú.
Dýcham dych cudzej dcéry,
slnko je stále chladné,
keď ráno ku nám vpadne,
za oknom zúbky cerí.
Pod lemom krivky dúhy,
meníme tváre oblúd
Po zemi, kde je osud
ťaháme vlastné pluhy.
Ľúbil som cudzie ženy,
balady večných stálic...
Nakoniec sme sa stali
naveky odcudzení.
2 x komentované:
veľmi pekné ...
len škoda, že tých ľúbených, a pritom cudzích, spoznáme až vtedy, keď to bolí.
Ce ne vaut pas la peine d en parler.Vivi
Zverejnenie komentára