Hrdé matiné (n)

Človek - to znie hrdo, knižne, obrazne,
hrdinovia vekov sú vraj bez bázne.
Ubolení bojmi slávni martýri
vo Valhale ľúbia krásne Valkýry.

Krkolomné slová, myseľ zložitá,
ja dnes v pekle leštím čertom kopytá.
Zapredaná duša s telom v reťazi,
neverí, že dobro nad zlom víťazí.

Svet popravde nazvem - Hrdé matiné,
kde vraj pravda, pľuha, pláva vo víne.
Prehovoril tvorca: Synak, dopi to;
rozprestiera nad tmou hviezdne šapitó.

Osviež pery na dne milosrdných čiaš,
nemôžu ťa vlastniť, ty sa požičiaš.
Srdce občas smúti, občas zaplesá,
z vrchov padne slza dolu do plesa.

Vlnobitia sveta krútia kolesá,
dookola klišé, samá noblesa.
Tisíc smerov, žiaden nikam nevedie,
budúcnosť má zajtra hmlisté popredie.

Všetko, čo milujem, nenávidím, chcem,
zlobu, dotyk prázdna, krásu, zvyšný vnem,
pripomenie ľútosť, ktorú stále viem:
Čím je nebo bližšie, tým je ďalej zem.