Sila byť (n)

Zvyk to je zmizík našich prianí,
rukoväť, ktorá nezaschýna,
nebesky oblá balerína,
opojný dotyk prázdnych dlaní.
Preto ti píšem tieto sylaby,
pretože láska, to je sila byť.

Uprostred noci ticho svedčí
záhadným chvíľam spolužitia.
Láskavým rukám, čo ich chytia
napokon stačí málo rečí.
Preto ti píšem tieto sylaby,
pretože láska, to je sila byť.

Zabúdam písať básne, listy,
všetky z nich totiž idú nikam.
Nemaj strach, už si na to zvykám.
Každý deň býva taký istý.
Preto ti píšem tieto sylaby,
pretože láska, to je sila byť.

Pravdaže prídem, neviem kedy,
zo zvyku jeden rodí druhý.
Nesiahaj nikdy na tie kruhy
určené krásam zdravovedy.
Preto ti píšem tieto sylaby,
pretože láska, to je sila byť.

Márnosť je márna zo zvyku,
márne tu píšem sylaby.
So mnou je, láska, sila byť.
Utápam roky v zmizíku,
premieňam zvuky na tíše,
a život návod nepíše.