Dva póly (n)

Je leto. Čerství maturanti
píšu zaľúbené básne.
Zvláštne.
Na škole sa stále trasú pánty,
a oni už sú niekde ďaleko.
Človek s človekom.
Ona s ním.
Čo im je teraz po básni...?

Blankytný baldachýn, blčanie bozkov,
svet podľa vlastnej predstavy -
láskavý,
v dvoch bodoch preťatý so zlatou oskou.
Dvaja ľudia, dva póly
v magnetickej zápoli
okamihu.
Prečo si z leta neodstrihnúť...?

Čo im je teraz po básni...?
Opýtam sa svojich pamätí.
Naletím.
Pošepnú zľahka: Nebásni...
Pri návratoch aj slnko rozpletá
vrkoče zablúdeným kométam,
ich elipsám...
Láska je asi nebyť sám.

2 x komentované:

Anonymný povedal(a)...

pamätám si, ako si mi raz vravel že ti nejde písanie voľných veršov...že tam treba hlbšiu myšlienku.
Si si istý? Táto sa mi veľmi páči.
Zdravím ťa a trim še.
pali

MartHeen povedal(a)...

Pali... Nevidíš štruktúru ABBACCDD? Nerovnomerné dĺžky veršov možno (určite) zavádzajú...
Trimac še mušim bo inak to nepojdze. ;)