Čo poviete, majstre? (n)

Pradiem sny láskavých hlások,
všetko sa nakoniec zmení,
budem môcť rozmarný hlások
počúvať v pôvodnom znení.

Pokiaľ sme, každý z nás vládze
čakaním na roztúženie
rozfúknuť po hriechoch sadze,
perinám postieľať snenie.

Územia zasnených perín
skrývajú dotyky vriace;
ľuďom dnes pramálo verím,
a tebe veriť chcem viacej.

A tebe veriť chcem viacej,
horiacej pochodni pleti,
túžobnej, vášnivej, spiacej,
od hlavy po biele päty.

Počúvať v pôvodnom znení
nežné rty, lupene astier,
dievčinu v rozkvete snení;
čo na to poviete, majstre?