Povzdych mladej dámy (n)

Dobre môj, krásny, premilený,
miluj si šťastne nové ženy...
Nebudem už viac tvoja laň,
preto si bež a nezastaň.

Pamätám, chlapče veľkoústy,
vraj že ma nikdy neopustíš...
Ja za nás oboch platím daň,
preto si leť a nepristaň.

Dnes ma to trápi štipku menej,
falošný peniaz v cudzej mene.
Viac krokmi neskríž moju stráň,
nazeraj, rob a neustaň.

Dobre môj, krásny, premilený,
miluj si šťastne nové ženy...
Hovorím, pochabý pozemšťan,
ďaleko bež a neprestaň...

Hrubou tuhou (n)

Vlastním obraz na ktorom umrie Puškin...
Onedlho. Guľka mu trhá telo.
Možno ho to neveľmi zabolelo;
popil vodky za dva-tri mocné dúšky.

Skrytý výjav v oleji, hrubé štetce,
divný smútok nad básňou neskončenou.
V hrudi zastal čas medzi scénou,
zomierať sa naozaj ešte nechce.

Chvíľa kde sa nežije, nezomiera,
plátno v rukách maliara, hrubé štetce...
Zastal moment, ktorý sa času rehce,
iba farby vyblednú, vyschne viera.

Neplaš sa a pamätaj si ma teraz,
ty môj zamat prestrený cez mŕtvolu,
namaľuj ma v predstavách alkoholu,
ako strela cez moje telo preraz.