Svetelný sonet (n)

Zatiaľ sú v móde slová, vyrastú nové básne,
prázdne frázy alebo vety ako zo žuly,
aby ich potom, keď sa v širokom nebi zhasne,
potichu celé rad radom miléniá zožuli.
Ešte mám štipku času, zatiaľ sa nezhasína,
čokoľvek dám do opisu tela, duši nezvýši.
Si svetlom mojich veršov, ohnivá balerína,
ďalekopis tanečných rytmov šepká po plyši.
Ty svietiš do priestoru, na ktorý nie je mierka,
kde zvuk z hlasov prepadne tichu, tme a starnutiu.
Môžem len ako labuď porozhŕňať v hrudi pierka
v nádeji, že začuješ moju pieseň labutiu:
Slová sú iba zvuky čo vravia svetu, kto sme...
Nauč ma, prosím, žiariť, zasvietim v tvojom kozme...